Peter, chcem sa Ti ospravedlniť, čo som včera napísala. Nie kvôli tomu, že ma Jarka zjazdila alebo preto, aby si nič zlé o mne nemysleli iní, ale preto, že som to prehnala a celý deň som si vyčítala prečo som bola taká sviňa. Aj večer aj ráno stále, normálne ma to trápi. Prepáč.
Ja som na tom tiež rovnako, sme na začiatku liečby obaja a musíme dúfať. Mne sa zas stalo to, že ma jeden dobrák zniesol naspäť na zem, lebo mala som veľké očakávania od liečby. Povedal mi, že si veľa od toho sľubujem, aby som potom nepadla na hubu. Strašne sa ma to dotklo a bola som urazená a nahnevaná, že prečo to robí, prečo mi nedopraje atď. Keď som časom vychladla, zľakla som sa že čo keď má pravdu?? Tak som si upravila svoje očakávania na minimálnu úroveň a radšej sa budem tešiť, že mi je lepšie ako byť nešťastná, že to je všetko? čakala som viac. Tak teraz čakám a dúfam že bude lepšie. My môžme len dúfať a ostatné urobia lieky, nakoniec bude tak, ako má byť, ale to ukáže až čas. Dôveruj aj lekárke, aj keď to tak niekedy nevyzerá, ale záleží jej na nás a robí pre nás maximum. Maj sa a fakt ma to mrzí.Maťa