Už som tu zase – po mierne namáhavej návšteve kamarátkinho perfektného synčeka Riška. Má toľko energie, že mu úprimne závidím! Unavil aj moje 3 nezmary (psie…).
Určite je dobré, keď sa o SM vie, ale z mojich myopaticko – dystrofických skúseností viem, že to začne ľudí skutočne zaujímať až vtedy, keď je zasiahnuté ich najbližšie okolie. Dokonca aj lekári z iných odborov nie vždy mali jasno v tom, že čo obnáša moja základná diagnóza. Z toho vyplýva pre mňa to, že sa o danú problematiku zaujíma len ten kto chce. Ĺudský tvor je jednoducho taký – časť oslovených sa o tému začne intenzívne zaujímať, druhá časť prepne kanál, a tretia skupina pustí informácie jedným uchom dnu a druhým von.
To som si nevymyslela – ono to tak funguje aj pri prevencii (ptotidrogovej, výchova ku rodičovstvu a v iných sférach).
Naša Jarka robí obrovský a záslužný kusisko práce a dúfam, že sa priskoro „nevyfľusne“. Tiež jej veľká aktivita osloví len časť ľudí a nie všetkých, ktorí by mohli a mali priložiť ruku k dielu. Veď nikto nemôže vedieť v akom stave sa zobudí on či jeho partner nasledujúce ráno alebo ako dopadne futbalový zápas jeho ratolesti…
Nerada by som vnášal skeptické nálady!
Vďaka Lenke a Evine sa teším, aké nové zaujímavosti si budem môcť prečítať o ich životoch. Lenka má od včerajšieho behania po obchodoch ešte stále celkom dobrú naladu a Evina na mňa tiež pôsobí v pohode – aj vďaka tomu, že si vie robiť žerty z vlastných „prekecov“ a nezabudla sa smiať.
Tuším idem podporiť priateľa pri sledovaní futbalu (nie, že by som niekomu fandila ale sa rada na neho pozerám keď prežíva hru svojho osudového mužstva…
S pozdravom Gabi
.
