[jareš]

čo mi všetko SM-ka dala ?

[jareš]

ako môže SM-ka niečo dať ?

Veď táto choroba len berie, berie všetko, čo si človek naplánoval, berie ideály, možnosti, a dokonca aj život sám.

Ale predsa len…

uvedomila som si, že sa mi snaží život (osud) niečo naznačiť…
ak som sa dostala k takejto chorobe, nie je to len tak pre nič za nič…

Niečo nie je v poriadku…a to (ten), ktorí kontroluje-ú tento život na zemi, sa mi snaží naznačiť, že niekde robím chybu.

Možno v stravovaní…áno, tam určite, veď už samotný pohľad na mňa to dokazuje

Možno v životnom eláne…áno, aj to je pravda, nie je to až také ťažké zistiť, že každý je nahraditeľný

Možno v nedobrom smerovaní…aj to je pravda, som veriaci človek, ale v tom životnom zhone som na to zabudla

V čom všetkom ešte robím chybu ?…neviem, ale jedno viem určite
táto choroba mi dala čosi, čomu sa hovorí dobrý pocit.
Dala mi možnosť, ako pomáhať pacientom s oveľa horšou formou SM-ky.

Táto choroba ma naučila, že pomáhať druhým, je ten druhý najkraší pocit na svete (hneď po pocite z narodenia dieťaťa).
Uvedomiť si, že môžem pomáhať a že dokážem pacientom spríjemniť osud, život, je úúúžasné.
Mala by som byť vlastne vďačná, že som sa mohla dostať sem, medzi pacientov, ktorí mi umožnili a dovolili mi pomôcť im.

Som vám – pacienti – som vám za to vďačná….mojej SM-ke som vďačná.

[jareš]

že môžem byť medzi vami…
Práve pre malou chvíľkou mi bolo do uší povedané, ako dobre, že SM….a ja len ticho súhlasím…

aj keď veľa záleží aj od druhých a od toho ako si kto s kým sadne do nôty…ale ja som mala šťastie, postavili sa mi do cesty ľudia, ktorí sú úžasní, skvelí, aj keď majú kopec svojich trápení a súženia…ale na spoločnej strune si dokážeme zanôtiť vždy…

je to to krásne, čo človeka dvíha zo stoličky a posúva ho vpred…stačí myšlienka…že kdesi je človek, ktorý ťa tu a teraz potrebuje…

zase…hoci som to tu už písala…ale zase sa vám všetkým idem poďakovať…som rada, že ste, že sme a že sme mali možnosť spolu sa stretnúť, spoznať sa a teraz ísť spoločne cestou ďalej.

Kohokoľvek by som chcela vymenovať, nestačilo by to, pretože tu nie je taký priestor, ktorý by mi stačil na vymenovanie vás všetkých…

tak sa len tak jednoducho vyjadrím…

som šťastná, že som medzi vami, aj keď ma to stálo stratu môjho zdravia

[ferino]

Minimálne dve veci. Nový pohľad na svet a nových priateľov

[klincek]

no ak mam byt uprimna mne dala tiez inaksi pohlad na svet vo vela veciach.

[ferino]

Vžda rád vravím, že každá choroba zmení pohľad na svet a aj poradie hodnôt. Keď človek leží na posteli a nevie sa pohnúť, tečie mu infúzka, vtedy môže rozmýšľať o poradí hodnôt a o prospešnosti svojho konania.

[Osma]

Ja som tiez prehodnotila pohlad na svoj zivot a vazim si kazdeho dna,ked sa rano postavim na svoje.Hauk.

[jareš]

ľudia budete tomu veriť, čo vám tu teraz napíšem ?…

premýšľala som a došla som na to, že mne táto choroba dala moju vysnívanú robotu, hovorím, že životnú robotu…okrem toho, som dostala príležitosť pracovať pre vás – pacoši, čo ma tiež úžasne uspokojuje…

a dostala som nový rozmer v mojom manželstve, nie že by to bolo pred tým nejaké zlé…to nie…bolo to fajn a výborné…ale teraz je to ešte o čomsi inom…a je to fantastické

ja som vlastne dostala vďaka tejto chorobe nielen výbornú robotu, ale aj veľa iných duševných a psychických podnetov…ja by som mala byť vlastne šťastná…

podľa mňa, osud ma smeroval do tejto polohy, všetko tomu nasvedčuje, že všetko čo sa mi deje, sa mi deje preto, aby som bola spokojná a šťastná…

[jareš]

bože svatý, to čo som tu za hovadiny písala…

vraj vysnívaná robota…tak už je po nej…

[Anton]

Jarka, to čo si písala pedtým a teraz to je všetko v poriadku. Ty si si proste potrebovala svoje pocity ukázať. Neber si to zle veď všetci čo tu chodíme si svoje pocity a emócie navzájom ukazujeme. Sme živé tvory tak ako napríklad havino, ten tiež vie ukázať lásku a šťastie ale vie aj pohrýsť a môže to byť aj ten istý človek.

[administrator]

Tonko…ďakujem…je to od teba milé…

ale na obsah svojej práce v podstate ani nie som nahnevaná…skôr to bude na osoby, ktoré ma zamestnali..

[p.kk]

Čo mi choroba dala? No veľa dobrého isto nie. Ale zmenila mi môj pohľad na svet. Bol som nervák a workholik. Teraz som flegmatik a prácu už nepovažujem za najdôležitejšiu vec na svete.

[klincek]

co mi dala? ze sa pozeram na svet inak ,na svet aj na svoj zivot .aj pre mna bola este pred rokmi praca to najdolezitejsie a praca od do mi stalo skoro zivot .po poslednom roku stradania a bolesti som sa rozhodla vzopriet /ano teraz je ten cas ,bo sa citim aj vdaka betaferonu pri sile/a snazim sa splnit si sen .krasny dom v lone prirodicky,bez stresu ,v harmonii s prirodou a tichom ,obklopena rodinou.to mi dala SMka ,bez nej by som asi len sotva nabrala odvahu dat zbohom rusnemu velkomestu .dnes neriesim uz nic .len otazku ako chces zdenka zit a dozit .
tak SMka ma naucila zit ,a menit sny na skutocnost

[luciaz]

Sm-ka mi určite dala aj pozitívne veci, ale zatiaľ a hlavne momentálne ich nevidím, ale keď si čítam tieto vaše príspevky (dnes prvý krát), tak mám blažený pocit kolegiality. Neteší ma to, že nie som jediná takto chorá, ale to, že existuje niekto kto vie ako sa cítim. Ťažko sa o tom hovorí aj s lekárom, keď on nevie čo to je takto trpieť. Ale keďže som študovala regresnú psychoterapiu, tak lekárom ani neodporúčam vciťovať sa do pocitov takto chorých ľudí. Ale som rada, že som sa sem medzi vás dostala.

[jareš]

luciaz…..tož konečne vitaj….

[Autor]

Príspevky