[vierica]

PÁN, NEPÁN, VTÁK

Od rána mi pri uchu čviriká výstavná andulka. Nie je to iba také obyčajné čvirikanie. Vtáčik vyrástol na predmestí ,na balkóne paneláku. Jeho priateľmi boli vrabce, drozdy a nejaké iné spevavé vtáčiky, ktoré by vedel určiť iba ornitológ. Nieže by mi vadilo, že mu nerozumiem, ale susedia ma upodozrievajú, že chytám chránených operencov a predávam ich na čiernom trhu. Rozhodne v dnešnej dobe by to bolo dosť riskantné . Momentálne vládne svetom trh s exotickými zvieratami a možno aj naši vtáci by mohli byť pre niekoho exotickými.
Nuž čo. Musím sa s týmto problémom vyrovnať. Prijal som niekoľko domových delegácii na záchranu vtákov. Prišlo aj niekoľko školských delegácií pozrieť sa na môjho spevavého vtáčika. Nikto mi nechcel veriť, že je to iba obyčajná andulka, ktorej sa hovorí výstavná lebo má o niekoľko centimetrov viac ako tie bežné, maličké. S chvostovými perami má až dvadsaťtri centimetrov.
No pravdu povediac, ten náš nie je až tak celkom obyčajný. Radšej mu budem hovoriť ON. Prerástol výstavnú andulku o tri centimetre a neustále ašpiruje na ďalších šesť centimetrov. Veľkosťou by sa chcel vyrovnať exotickému – 32 centimetrovému žakovi. Zbytočne mu vysvetľujem, že je to iba vonkajšia forma. Jednoducho protestuje proti akýmkoľvek racionálnym dôvodom. Jedného dňa ma privítal s tým, aby sme ho oslovovali „Pán Žako“ . Skoro som spadol na zadok. Vraj ak vydržíme dostatočne dlho ,stane sa to pravdou.
Požiadavka ma síce prekvapila, ale veď nakoniec podobné praktiky opakovanej lži boli bežné aj v minulosti. Lenže to bolo prevažne v politike. Je dosť možné, že aj Pán Žako ašpiruje na nejakú funkciu. Pokúšal som sa nadviazať ľahkú konverzáciu so zákerným úmyslom zistiť čo má za lubom. Napriek snahe, nenápadnému podplácaniu, a lichoteniu, som zlyhal.
Jedine ŽENA dokáže podobný problém hravo rozlúsknuť. Moja múdra manželka sa tíško vytratila s tým záhadným úsmevom Mona Lízy . Od poslednej búrlivej výmeny názorov som ju prestal spovedať. Veď aj načo. Tak či onak mi tie svoje tajomstvá nevyzradí. Načo mám počúvať , že ide k susede na kávičku, alebo k mäsiarovi pre teľací móčing. Teraz bola preč dve hodiny. Okrem kabelky, v ktorej nosí doklady kľúče a peniaze, nepriniesla nič. Aspoň som nič nevidel. Keď sa prezula, začala v kuchyni niečo sekať. Po pol hodine som už nevydržal a vydal som sa na výzvedy . Odsekla mi, tak ako vždy „počkaj drahý a uvidíš“. Milujem toto oslovenie. Neveští to nič dobré.
Po niekoľkých dňoch manželka víťazoslávne vplávala do izby a oznámila mi, že náš „Pán Žako „ ašpiruje na najvyššiu funkciu a už cíti sa ako kráľ.
Správa mi vyrazila dych. Pre boha čo ani jeden nemajú rozum? Dobre papagáj je len obyčajné zviera, ale čo moja drahá manželka. Nepotrebuje psychiatra, alebo iného lekára? Začal som o ňu mať strach. Bolo to najbližšie stvorenie , s ktorým som sa mohol rozprávať o politike, počasí aj o futbale. Varila skvelý guláš a aj prala a žehlila.
O papagája som strach nemal. Prinajhoršom mu vykrútim krk, alebo zalepím zobák. Aj keď je to celkom príjemný spoločník, do politiky tárať nebude. Je neskonale utáraný preto ani nechcem myslieť na neustále dementy jeho výrokov. Musíme mu nájsť hovorcu. V dnešnej dobe má predsa každý hovorcu. Panika ma ale prepadala pri predstave zahraničných návštev.
Manželka určite nebude mať vhodnú garderóbu. Ja v tom jednom svadobnom obleku, tiež nebudem vhodne reprezentovať. Myslím, že najskôr si musíme riadne zrátať financie. Tak isto by sme sa mali presťahovať do honosnejšieho bytu. Pán Žako by už tiež potreboval väčšiu a krajšiu klietku. Možno by sa mu páčila aj zlatá. Nedávno som takú videl. Nie sú práve najlacnejšie, ale čo by už človek neurobil pre svojho miláčika.
Sedím pred klietkou a myšlienky sa len tak roja. Zo sna ma prebral až nepríjemný hlas „Do kedy budem ešte čakať, kým mi vyčistíš klietku? Chcem ísť už spať ! Tieto slová ma úplne prebrali. Vari som sa zbláznil aj ja?
Ako k tomu celému došlo? Som chladne racionálne mysliaci človek a len tak ma nič nevyvedie z konceptu. Zavolal som ženu na pohovor a ona sa priznala, že kúpila Pánovi Žakovi slnečnicové semienka a nasekala mu ich, aby ich mohol zobkať. Nasekané semená si pochvaľoval a povedal, že sa cíti ako kráľ v päťhviezdičkovom hotely. Ja som z toho vydedukoval, že ašpiruje na najvyšší post. Keby sme mali monarchiu, tak na kráľa, ale keďže máme štát, musí sa uspokojiť aj s prezidentom.
Iba teraz som si uvedomil ako málo stačí, keď pustíš fantáziu z uzdy a aj z vtáčika – letáčika môže byť kráľ a z človeka jeho lokaj.

[Autor]

Príspevky