Pomôžte

Osamostatnenie sa…

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 16 až 30 (z celkového počtu 31 )
  • Autor
    Príspevky
  • #7857
    klincek
    Účastník (Participant)

    no ja by som do takeho niecoho v dnesnej dobe nesla uz len kvoli tomu ze viem co mi je a ze zajtrajsok je trosku neisty .a ak tak az s muzom ,nie s priatelom ,smuzom ktory ma istotu na stabilny a dobry plat ,lebo ci chceme alebo nie ,je to hlavne o peniazoch a nie malych peniazoch .
    nic nie je len biele alebo cierne aj manzelia sa rozchadzaju ,ale je to predsa potom trosku pravne jednoduchsie ,bo v dnesnej dobe ti vela krat nepomoze ani dobre spravena zmluvna dohoda ci obdobne .
    a budem hnusna ,ale pri manzelstve mas zaklad ze ak od teba muz odide a ty si v zlom zdravotnom stave ,ci invalidna je povinny platit aj tebe alimenty ,som teraz mozno trosku materialisticka ,ale taky je zakon .nechcem ta odradovat o tvojho zameru ,tiez si myslim ,ze osamostatnit je dobra vec len skus triezvo pozerat aj dopredu a riadne do predu .ja som to vzdy robila a ja sice nie som vydata a ani nechcem ale ja som kalkulovala so vsetkym cely zivot a nemozem si povedat ze zle ,skor naopak.tak do vsetkeho hop ale s velkou davkou rozumu

    #7894
    jančula
    Účastník (Participant)

    Pozeram sa na to trochu inymi ocami. Moj kamos s SM sa tiez rozhodol kupit byt. Najprv sa mi to velmi nepacilo, ale … zit so surodencami a rodicmi v dvojizbovom byte… Viem, ze zvladat hypoteku z mizerneho platu a sam – to je veeeeelmi tazke. Ale poznam ho dobre a viem, ze ked chce, dokaze takmer zazraky. A keby to dlhodobo neslo, tak stale moze byt prenajat alebo predat. Myslim, ze kazdy by mal vyskusat na vlastnej kozi samostatnost a hlavne – aspon sa pokusit splnit si svoj sen.
    A okrem toho, kazdy mame pri sebe rodinu a priatelov, ktori urcite spravia vsetko preto, aby pomohli…
    Ja a moja rodina mame snad najhorsie chvile splacania bytu za sebou, ale tiez sme to nemali lahke, ked som bola na materskej s dvoma detmi – zvazovala som kazdu korunu…
    Ale zas na druhej strane – aby sme kvoli bytu a splatkam mohli aj ZIT

    #7895
    jan-ka
    Účastník (Participant)

    Dakujem Vam za vela povzbudivych slov, rad, pripomienok.
    Suhlasim s tebou Jancula, ze sa to vzdy da predat alebo prenajat…
    Samozrejme ze by som si dobre zvazila, aby som neobracala kazdu korunku len preto, aby som mala svoj bytik. Ak bude dobra praca a budem sa mat este stale fajn (lebo zatial nie som nijako obmedzovana, vlastne uz desat rokov, tak neviem, co mam cakat presne od svojho tela), tak sa do toho asi pustim. Stat sa moze hocikomu hocikedy hocico, hoci u nas je to take pravdepodobnejsie o dost… Uvidim, ako na tom budem zdravotne, ale tuzim sa osamostatnit aj fyzicky – miestom prebyvania mojej telesnej schranky, nielen financne, ako som relativne teraz (ak by to bolo s nejakym fajn clovekom, tak by som neprotestovala;)).
    Pozdravuj kamarata, ze mu drzim palce :)

    #7896
    jančula
    Účastník (Participant)

    A vies, ze aj napriek financnym problemom, ten cas povazujem za najkrajsi vo svojom zivote. A ten pocit samostatnosti stal za vsetko to odriekanie. Urcite by som sa nerozhodla inak ani dnes.
    A ak pojdes do toho s priatelom, tak sa da vsetko zmluvne osetrit a hoci sa da aj vsetko spochybnit, clovek musi verit ludom a tomu, ze este vacsina mame nejaky charakter…
    Prajem ti, aby si svoje rozhodnutie nikdy nelutovala – ci uz sa do toho das alebo nie.

    #7973
    klincek
    Účastník (Participant)

    je pekne ked este aj dnes ma clovek v celku optimisticke zmyslanie o svete ,zivote a ludoch .prajem aby sa nikomu nestane nieco co ho presvedci o opaku.

    ja sa na zivot pozeram trosku triezvejsim pohladom ,zivot sam ma tak naucil

    #8001
    jančula
    Účastník (Participant)

    viem, ze je to chore. Ale to je moja diagnoza a napriek vsetkemu, dufam, ze mi to vydrzi.
    Kamoska mi hovori, ze na ludoch vidim, len to, co chcem vidiet…
    /ale niekedy to dost boli…/ /…a uz sa mi toho stalo dost vela /

    #8004
    klincek
    Účastník (Participant)

    ved prave aj mne a moja prababicka vravievala vzdy a mala bohuzial svatu pravdu ziskanu rokmi ,devce nikdy never ani vlastnemu limcu na koseli aj ten sa moze zaspinit v najnevhodnejsiu chvilu.

    #8122
    jan-ka
    Účastník (Participant)

    Isto odtialto odidem, nezvladam to doma, ubija ma to niekedy, akurat si tym neustalym stresom a napatim nicim „zdravie“. Radsej budem sama so sebou ako niekde, kde sa mi pochopenia nedostava ani omylom. Zatial sa to budem snazit ignorovat, i ked to niekedy ide tazko :( Prepacte, mam slabu chvilku, ale nevladzem z tohoto tu… Rada by som mala rodinu, kde si navzajom ludia pomahaju, vedia sa aj rozpravat a vsetko… Tu je to vsetko jednosmerne a toci sa to okolo jedneho vystresovaneho, nervozneho a cholerickeho cloveka kvoli ktoremu sa hadame vsetci a ktory ma dokaze zdrbat aj za to, ze dam riad do umyvacky a zapnem ju…

    #8124
    Tatiana
    Účastník (Participant)

    Janka, netráp sa, rodinu si nevyberáš a veľa z nás to má v rodine ťažké. Ja som síce z domu už dávno a aj tak sa nechám vytáčať. Darmo si hovorím, že kašlem na všetko, veď mám svoju domácnosť a dobrého muža a k tomu diagnózu, ktorej stres nesvedčí. Keby som mala žiť v pôvodnej rodine, asi by som si to hodila. Popracuj na tom, aby si odišla z domu, úplne sa asi neodtrhneš, pretože je to predovšetkým emocionálna záležitosť. Ale veľa to urobí, uvidíš. Drž sa. Prípadne si choď zacvičiť a prídeš na iné myšlienky. 8)

    #8126
    klincek
    Účastník (Participant)

    janka ,tatiana ma velku pravdu v tom co teraz napisala,rodinu v ktorej sa narodime si nevyberame a ozaj emocionalne sa uplne neotrhnes ,to by si ty sama musela byt s kamena .ja som si myslela ,ze len ja mam taku smolu na rodicov atd ,ale tu som zistila ze ozaj je nas tu viacej co maju podobne problemy.ja si tiez nedokazem predstavit ze by som zila s mamu pod jednou strechou.som tiez skoro odisla z domu a tulala sa po privatoch a podnajmoch a domov chodila len sporadicky na sviatky a tak ,len ono to chvilku trvalo kym som si aj ja sama mohla kupit vlastne byvanie ,no mne to trvalo asi 6 rokov,ja som nechcela ani pouzicku a ani ho kupovat sniekym chcela som byt sama sebe pani.
    a netrap sa pre rodinu .mozno raz pochopia

    #8148
    jan-ka
    Účastník (Participant)

    Pomoze, ked viem, ze v tom nie som sama… Uz mi je lepsie, bola som s priatelom, ten ma vzdy privedie na krajsie myslienky:) Ignorovat sa to da, ale len do istej miery, potom uz vybuchnem. Mala som fakt hnusnu chvilku a nejako som sa potrebovala postazovat. To s tym „hodenim si“ moju situaciu celkom vystihuje. Dakujem Vam za povzbudenie :)
    (F)
    Tani, zajtra idem na jogu, uz sa moc moc tesim :)

    #8150
    jareš
    Účastník (Participant)

    páči sa mi, ako si tu dokážeme podať pomocnú ruku…hoc aj len obyčajným písmenkom…som rada, že ste tu…aj mne to pomáha

    #8161
    Anton
    Účastník (Participant)

    Veď sme tu všetci pre každého. Mne tiež „jan-ka“ veľmi pomohli ludia z tohto fóra.

    #18272
    jareš
    Účastník (Participant)

    ľudia, mám otázku…čo hovoríte na to, ak sa prakticky nepohyblivý človek, o ktorého sa musia 24 hodín denne starať snaží o akési osamostatnenie sa….v pravom slova zmysle presne nemám tušenie, čo za tým treba hľadať…

    ale, povedzte mi, viem, že sme ľudia a potrebujeme svoj diel pocitu byť samostatný…ako to je v prípade osoby, ktorá sa o seba už nedokáže vplyvom ochorenia postarať a chcela by tiež akúsi samostatnosť… ??

    #18277
    Osma
    Účastník (Participant)

    Jarka,môj názor- keď je na tom tak,ako píšeš,tak je to podľa mňa nemožné!!!

Zobrazuje sa 15 príspevkov - 16 až 30 (z celkového počtu 31 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.