[jareš]

Byť invalidom s minimálnym príjmom ale lepším zdravím…alebo pracujúcim s lepším príjmom, ale čo so zdravím…a ako to zvládnuť ?

[Jardo]

tazko sa vyjadrit,vela zalezi i na subjektivnych pocitoch a moznostiach ale i na charaktere roboty co clovek robi a tiez ako ho i ohodnoti posudkar,ale hlavne na vlastnych pocitoch a charaktere prace.Je rozdiel ci robis s ,, pisadlom “ alebo lopatou.

[jareš]

je pravda, že je rozdiel medzi fyzickou a psychickou (duševnou) prácou … avšak podľa mňa, respektíve podľa mojich skúseností je to takmer rovnaké, čo sa týka našej choroby…

skúsila som pracovať duševne (telefonicky), ale po určitom čase som úplne odchádzala…oči mi neslúžili (k práci som potrebovala čumeť do obrazovky), cítila som nevýslovnú únavu a to som pri robote presedela…

teraz skúšam „makať“ v posilovni a popri tom sa venujem pomerne náročnej organizácii plesu…čiže viac menej fyzická aj keď trošku psychická práca…no a môžem povedať, že tiež pomaly ale iste odchádzam…aj keď spočiatku to vyzeralo veľmi veľmi sľubne….akoby as mi vrátil život…som fyzicky dosť unavená…

je to začarovaný kruh a akosi nevidím kade ísť…

[svigabra]

V súvislosti s SM bola pre mňa najväčšia „rana“ osudu (pod pás?), keď som zo dňa na deň vypadla zo ŽIVOTA. Nemôžem sa porovnávať s ostatnými kolegami (SM), lebo som nikdy nehrala basketbal, nebehala po lúke a nechodila na čundre. Ale v rámci svojich možností som celkom slušne fungovala medzi bežnými rovesníkmi v každodenných aktivitách. Prácu som mala vytúženú, odmakanú školu, výcviky, robila som na niekoľkých miestach súčasne a zrazu bol koniec. Asi som si vyčerpala príliv „kozmickej“ energie. Ten vozík je detail – práca ktorú viem robiť (v rozumne obmedzenom množstve) sa aj tak tobí po sediačky.
Do práce v takom „skrátenom“ úväzku ma už nikto nepotrebuje (trh je presýtený).
V zimnom období trpím, keď ma ofúkne za chvíľu som chorá a doma som nedisciplinovaná. Kolegovia mi veľmi chýbajú ale teším sa na leto – vtedy viac žijem.
Jarka dávaj si prosím pozor aby ťa Tvoja energia „nepreválcovala“. Alebo aby sa Ti prirýchlo neminula. Nezbudni oddychovať, lebo si vzácna osôbka a mnohým ľuďom poskytuješ veľkú oporu! Na obohacujúcu robotu si zožeň spoľahlivých pomocníkov, nech to nestojí iba na Tvojich pleciach. A hlavne neprežívaj príliš dramaticky veľkú zodpovednosť, ktorá je spojená pri takýchto aktivitách!
Držím palce! Pa Gabi

[jareš]

ako ťa tak čítam, tak sa utvrdzujem v tom, že možno toho psychiatra ani nebude treba…možno – ak samozrejme ty sama uznáš za vhodné a nájdeš si pre mňa čas – možno by stačilo, že by som prehodila zopár slovíčok s tebou…

predsa len máš na to školy a vieš kedy a čo v ktorej situácii povedať…

to bol taký skrytý nátlak na teba )

neber ma úplne vážne, aj keď vážne uvažujem nad tým, že ťa oslovím, ako to urobila Blanuš…

myslíš, že mám nejakú šancu ?

[svigabra]

Jarka to vôbec nie je nátlak! Ak budeš mať náladu, či skôr potrebu tak sa ozvi. Mám ešte stále mám dosť (až privela) voľného času a budem rada keď budem na niečo využiteľná. Inak Blanka sa trochu pomýlila keď ma nazvala odborníčkou. Tak sa necítim (ešte tak pri bezproblémovom pôrode čivavy…) ale inak som Gabi. Odborníci sme každý/á sám na svoj život. Spolu si môžeme niektoré veci ujasniť a predebatovať. Pochopiteľne Ti nemôžem poskytnúť terapiu tak ako človeku „zvonku“. Sme predsa na jednej lodi a budeme dochádzať do kontaktu (dúfam) aj pri iných príležitostiach.
Prajem pekný zvyšok víkendu a idem sa venovať priateľovi. gabi

[jareš]

Chodí sem pomerne veľký počet ľudí, kto z vás je plne pracujúci ?

A opačne…kto z vás je len na ID ?

Alebo ešte tretia možnosť…koľko nás je, ktorí máme aj ČID (PID) aj zároveň pracujeme ?

Nechcem robiť žiadny preiskum…ale osobne by ma zujímalo…ako to zlvádate ?

Mne napríklad veľmi v prvých dňoch pomohola moja práca…akoby sa mi vrátil život…potom som cítila, že musím veľmi opatrne a dávať si pozor a veľa oddychovať…až kým som neabsolvovala rekondičné pobyty, ktoré ma vrátili späť do života.
Dnes viem, že som urobila to najlepšie čo som mohla…zamestnať sa…človek sa dokáže lepšie „popasovať“ s tou potvorou

[Maťka]

Robila som už počas choroby učtovníčku, ale potom sa mi už nechcelo, bola som dosť unavená a bolo to dosť vyčerpávajúce stále pozerať do počítača a vždy byť v pohode.A furt mať všetko v hlave, aby som na niečo nezabudla. Mala som pocit, že musím všetko zvládať a byť dokonalá, robiť ako zdravý človek, aj keď som sa necítila dobre, išla som do roboty, lebo som myslela že musím. Neviem využívať výhody z choroby (ako môj muž hovorí) a ako Darinka hovorila, že veľa rozmýšľam nad všetkým.Teraz som doma už rok a je mi dobre. Robím si čo chcem a koľko vládzem.

[Emily]

Prajem pekny deň.Ja som stale na PN.Trochu pomaham synovi pri podnikani,vypisovanim dokladov,ak sa mi to podari dobre.Inač sa ešte hybem,aj ked niekedy je to horšie.PC neovladam tak dokonale ,ako by sa odomňa žiadalo ,ale snad postupne do toho pridem.Každy den pozeram kto čo napisal,ale tym že som len doma,sa nič nemeni a preto nemam o čom pisať..majte sa krasne.papa

[jareš]

Milka,

ja som bola na PN celý rok a bolo to zúfalé…mala som len veľmi krátke vychádzky a mozog pracoval na plné obrátky…takže to bolo pre mňa veľmi ťažké…

Je pravda, že som si dávala do poriadku svoj zdravotný stav…ale oveľa lahšie by sa mi to darilo, keby som cítila, že som potrebná…

aj preto som napísala, že som urobila to najlepšie, čo som mohla…zamestnala som sa…a vďaka pánu bohu za to, že som dostala prácu s ktorou som sa narodila v krvy (neviem aké i tu mám dať )

Milka…neverím, že nemáš o čom písať…veď si celý deň doma…určite toho prežívaš veľa…snažíš sa aspoň trochen so sebou cvičiť ?…a určite sa snažíš svoj zdravotný stav dať do poriadku…

viem, nie je to jednoduché trčať doma celý deň…

[daruš]

Nedá mi nenapísať Ti pár riadkov,to čo som Ti vtedy povedala bolo myslené dobre a nie ako výčitka,vieš ja tiež mávam depku ale nechcem si ju pripúšťať aj druhí radšej nech závidia veď aj tak nič iné nepočúvam veď tebe nič nieje a pritom to čo prežívam nevedia,Preto zlatko si to nechcem pripúšťať pred okolím oni Ťa aj tak nepoľutujú /iba ten ktorý vie o čo sa jedná/drž sa to sa snažím aj ja.Veď vidíš teraz som musela byť aj ja preliečovaná ale snažím sa ísť ďalej.Na ID som od 11.júna -robila som laborantku a moje okolie malo pocit že to už ťažko znášam,upadla som na dno ale teraz je to už lepšie chápem,že náplň života sa musí zmeniť a ono to ku podivu zvládam.Zdravím Milku

[jareš]

to máš pravdu…treba si v každej situácii nájsť to pozitívne, čo sa dá…nie každý dokáže tak zvládať aj prácu aj PID či ČID…plne to chápem…a je to obdivuhodné, ak aj v takej ťažkej situácii…lebo to je ťažká situácia pre každého, minimálne zo začiatku, si člveok dokáže ponechať svoj pozitívny náboj a žiť naplno a neklesať na duchu…

klobúk dole…pred každým…je fakt, že aj na domácej pôde je toho dosť, čo si človek môže nájsť, aby sa nielen cítil užitočný, ale aby aj naozaj užitočným bol a zároveň aby dokázal sám sebe, že aj medzi štyrmi stenami sa dá žiť plodný a plný život…

[milly]

Ahojte,pridám sa aj ja k tejto diskusii.Som nezamestnaná,pretože mám obavy či by som zvládla svoje zamestnanie.Som predavačka potravín a je to super makačka v potravinách.Zatial nie som na ID.

[Emily]

Ahoj .Pozdravujem do Košic,či okolia.Odišla si z Dudiniec,ani neviem kedy,len Darinka mi povedala,že si už preč.Som stale len doma,najbližšie idem na kontrolu 26.9.,potom uvidim čo dalej.V domacich pracach som ešte sebestačna ale to ostatne už nie je celkom v mojej moci.Toto ma však nenaplňa a radšej by som robila to ostatne,len akosi nie je sil.
Ďakujem aj Jarke za mile slova a zdravim všetkych v Číží.
Pekný deň aj ostatným ,papa

[Miro]

Ja si myslím, že každá práca prináša dobrý pocit. Ak práca baví je fajn a prináša veľa užitočného. Ale naopak, ak práca človeka nebaví a ubíja sa ňou, silí sa do nej, tá už neprináša toľko úžitku. Vtedy sa vie aj zdravotný stav horšiť, a podľa môjho úsudku to není dobré. Každý z nás si má hľadať to čo ho baví a robí prácu rád, s chuťou. Ja som bol Letecký mechanik a bolo to fajn, bavilo ma to, aj keď po rokoch som mal všetkého pokrk. To stále naháňanie a stresy, čo prinášala táto práca.
Rozlúčil som sa s ňou a vôbec nebanujem. Môj zdravotný stav je lepší. Čo je pre mňa základ. Všetkým držím palce, aby ich život bavil a našli to čo hladajú. Vela síl prajem všetkým
majte sa a papa

[Autor]

Príspevky