Pomôžte

Dudince 2008

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)
  • Autor
    Príspevky
  • #553
    jareš
    Účastník (Participant)

    Rekondičného pobytu zameraného na špeciálne pády pre SM-károv sa zúčastnilo 20 osôb a jedna vedúca, ktorá zároveň bola aj ako cvičiteľka. Účastníci pobytu sa zišli či po vlastných nohách, či s paličkami a niektorí aj na vozíkoch. Úvodný deň, kedy sme sa zoznámili sa zdal čiastočne rozpačitý. Pár dní však stačilo, aby sme sa vzájomne zoznámili a zistili, že sme všetci na jednej lodi, že si rozumieme, nakoľko spoločné ochorenie nám kládlo rovnaké prekážky pod nohy a stále sme mali o čom diskutovať. Pravidelné cvičenie tiež urobilo svoje. Počiatočnú nechuť na raňajšie cvičenie sa postupom času zmenilo až tak, že v predposledný deň pobytu, ktorý bol zhodou okolností nedeľa, si všetci prítomní vynútili rannú rozcvičku. Pre mňa, ako cvičiteľku, to bol neklamný dôkaz, že cvičenie splnilo svoj účel. Program sa prakticky dennodenne opakoval, čím sme si všetci zvykli na pravidelný tréning, presné rozvrhnutie denného programu, a tak sme mali zjednodušený celý pobyt, ktorý trval 10 dní. Ráno sme pravidelne začínali špeciálnou rozcvičkou zameranou nielen na popreťahovanie stuhnutého svalstva, ale aj na rozhýbanie celého tela, aby sme nabrali dostatok energie a sily na zvládnutie celodenného programu. Raňajky nám dodali fyzickej energie a potom už nastal čas „pracovný“. Doobedňajší čas sa venoval zdravotným procedúram – ako masáže, špeciálne magnetické a iné pre SM-károv potrebné procedúry. Po obede a načerpaní novej fyzickej energie sme sa rozdelení do skupín presunuli do telocvične, kde už na nás čakal tréning pádov. Jednotlivé skupiny sa postupne denne učili, ako zvládnuť základy pádov, ktoré im môžu pomôcť v prípade neočakávaného pádu tak, aby si čo najmenej ublížili. Musím konštatovať, že aj ťažšie chodiaci sa zhostili tejto úlohy na skvelú jednotku, pretože fotografie zachytávajú, ako sa účastníci ľahko naučili, ako sa zložiť bez ublíženia na zem. Telocvičňou sme však nekončili, nasledovalo ďalšie cvičenie – uvoľňujúce, v bazéne, kde sme si nielen zacvičili, ale aj sa spoločne vybláznili a zahrali rôzne hry a súťaže. V bazéne sa stretávali nielen chodiaci, alebo ťažšie chodiaci, ale aj vozíčkari, ktorí sa nebáli pracovať s nami.
    Po neustálom cvičení nastal čas „oddychu“ pri spoločensky strávenom čase, kedy sme si vzájomne vymieňali svoje skúsenosti a rozprávali svoje neľahké životné príbehy. Niektoré večery sme zakončili diskotékou. Celý pobyt bol zameraný hlavne na naučenie sa pádov a tento účel bol v plnej miere splnený. Zúčastnení pacienti sa netajili chuťou zísť sa opäť o rok a zopakovať si podobne ladený rekondičný pobyt. Po desiatich dňoch sme sa lúčili s nádejou v hlase, že v roku 2009 sa snáď opäť zídeme a rekondičný pobyt si zopakujeme.

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.