Pomôžte

Cyprián

Zobrazuje sa 5 príspevkov - 1 až 5 (z celkového počtu 5 )
  • Autor
    Príspevky
  • #703
    vierica
    Účastník (Participant)

    Cyprián
    Po desiatich rokoch sme sa konečne dostali k vytúženému štvorizbovému bytu v centre mesta. Bolo to ako sen. Dom voňal ešte novotou. Vo veľkokapacitnom výťahu sme sa zoznamovali s novými susedmi. Sťahovali sme starý nábytok a snívali o novom. Neboli sme určite sami. Moja múdra manželka sa pýchou nadnášala. Byt na šiestom poschodí voňal novotou a ešte nepoznanými tajomstvami.
    Dve lógie, bol iba sen. Realita nám vyrážala dych. Severozápadná orientácia bytu sľubovala slniečko od obeda, až kým nezapadne. Šieste poschodie je dosť vysoko, aby nebolo až tak počuť mestskú dopravu. Skrátka nepredstaviteľný raj. Už som videl, ako zariaďujeme osemmetrovú lógiu. Slnečník, kresielka, stolík a neodmysliteľný popolník. Pelargónie rôznych farieb a miesto pre moju milovanú palmu by sa tiež určite našlo. Drvič na odpadky, zvlášť vaňa a zvlášť sprchovací kút a obrovský záchod. To všetko bol nepredstaviteľný prepych. Manželka sa priam až nadnášala pri predstave, ako budú jej kamarátky híkať nad komfortom. Ako ju poznám, so skromnosťou v hlase a s cudne sklopenými očami bude návštevu sprevádzať po byte.
    Tešili sme sa a pomaly zariaďovali spoločné hniezdočko. Keby sme boli milionári, tak máme byt zariadený do týždňa, lenže ja obyčajný úradníček, musím ešte niečo vytrpieť. Nový nábytok, koberce, záclony, garnýže a tisíc a jedna nepotrebná drobnosť.
    Jediný, kto sa netrápil bol náš foxteriér. Prešiel niekoľko krát celý byt a lógie. Pes z útulku mal hneď jasné svoje postavenie. Dva pelechy sme mu umiestnili, ako si ukázal. Nikto mu nezávidel jeho pelechy, lebo bol jediný, kto bez nátlaku prebral úlohu dozoru a strážil tri byty na podlaží.
    Žili sme si v harmónii a vzájomnom porozumení.
    Mier v dome narušili až malé stvorenia. V dennej tlači sme sa dozvedeli, že mravce – faraóni sa dostali do Európy z Afriky . Vďaka teplým zimám sa tieto miniatúrne stvorenia rozhodli osídliť aj náš kontinent. Ich obrovská reprodukčná schopnosť, dávala predpoklad k tomu, že sa im to podarí. Človek bol opäť pomalý. Žiadne postreky, poprašky, overené insekticídy nezaberali. Mravce boli nielen v kuchyniach, ale aj v bielizni, pracích prostriedkoch a vrcholom všetkého bolo, keď sa objavili v posteliach.
    Vymieňali sme si skúsenosti, ako ich ničiť, lebo naše milované polovičky odmietali s nami „zdielať manželské lože“.
    Po niekoľkých rokoch veda vyhlásila boj proti votrelcom. Nebolo to jednoduché a už vonkoncom nie lacné. Lenže každý si uvedomil potrebu zachovať „teplo domáceho krbu“.
    Vystriekanie celého štrnásť poschodového domu nejakým insekticídom, zabralo. Konečne bol pokoj, ale to ešte nikto netušil, čo nás ešte len čaká. Malé, červeno-hnedé potvorky sa objavili znova. Boli ako bájny Fénix čo vstáva z popola. Nebudem popisovať niekoľkonásobný celoplošný postrek, ale výsledkom bol niekoľkoročný zdanlivý pokoj.
    Sporadicky sa objavili, ale boli menšie a menšie. Zabral už aj bežný prostriedok na hubenie hmyzu.
    Tento rok bol trošku iný. Blížili sa Vianoce a manželka ochorela. Musela ísť do nemocnice. To znamená, že ja aj domácnosť sme ušli „vianočnému gruntovaniu“. Jasné, že som sa zachoval ako charakter. Robil som všetko, na čo siahal môj vzťah k upratovaniu.
    Chladničku a špajzu som zásobil dostatočným množstvom potravín, lebo z brucha sila. Čo som evidentne odignoroval, bolo pobehovanie s vysávačom a prachovkou. K tomuto druhu činnosti mám bytostný odpor.
    Keď už manželka bola súca na návrat domov, všetko bolo v poriadku a na mieste a čo nie, dorobí si už sama.
    Prvý deň až do večera prebiehal v sladkej pohode. Ale peklo sa otvorilo na druhý deň ráno. Moja múdra manželka stála naprostred kuchyne, jačala, dupala nohami, rukou ukazovala do rohu nad dresom.
    Zabi ho! Zabi ho!
    Nič som tam nevidel. Koho mám zabiť? Prečo? Svitlo mi až vtedy, keď prestala jačať. Všetkému bol na vine malý pavúčik, ktorý prevzal úlohu insekticídu. Objavil sa po odchode manželky do nemocnice. Chvíľu trvalo, kým som zistil odkiaľ pochádzajú tie omrvinky pri drese. „Zabiť pavúka, znamená sedem rokov nešťastia.“ Nie som poverčivý, ale aj tak som nemal srdce ho zabiť. Pracoval dňom i nocou bez nároku na odmenu. Po čase som mu dal meno Cyprián. Tak to už vôbec neprichádzala do úvahy vražda. Každé ráno som mu poprial krásny deň a dobrý lov . Prestal sa báť. Na odplatu za dôveru sedel tíško na pavučine. Neničil som mu pracovný nástroj a on chytal červených votrelcov.
    Keď sa manželka utíšila, sadli sme si v izbe ku kávičke. Rozprával som jej pavúčí príbeh. Moja múdra manželka mlčala, kyvkala hlavou na znak pochopenia, záujmu a omilostenia nášho hrdinu v boji s africkou pliagou.
    Od toho pamätného rána , Cypriánovi spoločne prajeme pekný deň a úspešný lov. Zdá sa, že sme jediná rodina v dome, ktorá nemá mravce.

    #14646
    Anton
    Účastník (Participant)

    Super*THUMBS UP*

    #14648
    liviap
    Účastník (Participant)

    Gratulujem! :-)

    #16747
    jarka
    Účastník (Participant)

    Milá Vierka,ďaľší krásny príbeh,
    je tu už od februára a ja som si ho až teraz prečítala:-(
    Veľa takých príbehov a človeku je hneď na duši lepšie…
    Proste super*THUMBS UP*

    #20944
    monca
    Účastník (Participant)

    (sun)(sun)(sun)

Zobrazuje sa 5 príspevkov - 1 až 5 (z celkového počtu 5 )
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.