Pomôžte

Cesta do SLONA

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)
  • Autor
    Príspevky
  • #861
    jareš
    Účastník (Participant)

    Prídeš na Hlavnú stanicu, vystúpiš po schodoch z vlaku – a prejdeš k asfaltovému chodníku pred stanicu.
    Postavíš sa tak, aby stanica bola za tvojím chrbtom. Pred tebou bude kopec ľudí a mali by tam stáť aj autá označené ako TAXI a občas tam stoja autobusy a trolejbusy.

    Toto všetko budeš mať pred sebou a za tebou bude hlavný vstup do stanice. Nevšímaj si nikoho ani ľudí ani deti ani mužov.
    Keď vykonáš tento úkon, otočíš sa v smere do ĽAVA. Teda vyrazíš do ľavej strany a pôjdeš až ku veľkej diere, v ktorej sa pohybujú schody. Okrem toho sú tam aj statické schody.
    Vyberiš sa po týchto schodoch smerom dole akoby pod zem.
    schody ťa dovedú k električkovej trati a ty sa malým pootočením do prava vydáš na zastávku, ktorá je od uvedených schodov, ktorými si sa dostala akoby pod zem, len veľmi malý kus.
    Tu počkáš, kým sa k tebe nedohrnie električka – to je také skoro ako autobus ale chodí to po železných kolesách a postavené je to koľajniciach. Na vrchu tejto opachy je vodidlo, ktorým sa električka poháňa.
    Počkáš….ešte chvíľu čakáš….ešte….ešte….ešte….ešte…..aha už ide.
    Ide asi dvojka, alebo možno aj osmička..v podstate môžeš nastúpiť na jednu alebo druhú. nenastupuj na obe naraz. Jedna by ti určite zatiaľ ušla.
    No a už si v teplúčku a sedíš. Aha, počkaj, veď si musíš štiknúť lístok. Tak ešte si ho cvakni v tom prístroji, čo vyzerá ako klietka pre vtákov. Je v úrovni prsa na niektorej tyči – musíš nájsť na ktorej.
    A ešte niečo, prosím ťa, keď vložíš lístok do tej „búdky“ nečakaj, že tam treba niečo povedať, napríklad Kostol Blumentál alebo námestie SNP.
    Do tetjo búdky sa nehovorí, nikto v nej nesedí, lístok sa označí sám. Holt vymoženosti Bratislavy sú veľké.
    Tak už sedíš aj s označeným lístkom. Kľudne si vyber noviny a čítaj najnovšie správy zo sveta a z domova, ak výjde čas kukni aj na šport. Ešte stále sedíš a čítaš. Práve si sa prehrnula cez prvú zastávku odkedy si nastúpila.
    Nevystupuj !
    prichádza križovatka…celkom chaos, že ?….ale šofér to zvládne, neboj sa. Nič sa ti nestane.
    Prichádzaš k druhej zastávke od nástupu.
    Nevystupuj!
    ešte stále čítaš noviny.
    Ak ťa začne pochytávať mierna nervozita, nebráň sa jej…mňa v totmo momente chytá tiež.
    Opäť prechádzame križovatkou….je to slabý odvar tej predchádzajúcej. Šťastne sme prešli aj túto.
    A prichádzame k ďalšej križovatke. To práve ideš okolo Rozhlasu, ktorý vyzerá ako obrátená pyramída.
    Táto je o čosi väčšia ako tá predchádzajúca.
    Šťastne sme sa dostali aj cez túto.
    Stále čítaš noviny. Prosím ťa, povedz tomu nakláňajúcemu sa pánovi nad tebou, aby si kúpil svoje vlastné noviny, že tieto sú pre teba.
    Električka si to hrnie nebojácne ďalej a prechádza do veľkého oblúku smerom do ľava. Mám pocit, že používame pravidlo ľavej ruky.
    Ale pozor….prichádzame na zastávku. Priprav sa – budeš vystupovať.
    Prestaň čítať noviny. Ponúkni ich tomu pánovi, ktorý čítal noviny spolu s tebou nad tvojím ramenom.
    ak odmietne, poskaldaj noviny, nekrč ich a strč si ich do kabelky.
    Poobzeraj sa, či ti niekto nestojí v ceste ku východu. Prezri si svoje okolie ešte raz, či si si niečo nezabudla a či ti nevypadla peňaženka. Zbaľ všetko na čo narazíš, môže to byť tvoje.
    Pozor – električka už stojí.
    Neváhaj a pristúp bližšie k východu.
    Musíš stlačiť také malé tlačidlo, ktoré je pripevnené na tyči pri dverách, ktorými budeš vystupovať.
    Včera som si všimla, že je červenej farby. Stlač to ! Stlač to rýchlejšie, dvera sa inak neotvoria.
    Neklikaj jak divá, stačí raz, jemne.
    A už sa otvárajú dvere.
    Vystupuješ, dávaj si pozor, nasnežilo a všetko je veľmi šmykľavé. Nenatrieskaj si zuby.
    Odstúp kúsok od elektirčky a dovoľ jej odísť.
    Počkaj kým sa električka odhrnie smerom do neznáma. Nesnaž sa zistiť kam….je to pre teba v tejto chvíli bezpredmetné.
    Stoj na mieste a čakaj.
    Nesnaž sa pochopiť, prečo sa tváre prítomných tak divne na teba pozerajú. Nevšímaj si ich.
    Tak, už je zastávka temer prázdna….možno zopár ľudí tam ešte postojí….nevšímaj si ich.
    Nikomu sa neprihováraj ani nikoho neoslovuj. Nikomu na nič neodpovedaj.
    Jedinou svojou myšlienkou sa zameraj na príchod do Slona. Sústreď sa.
    Keď sa otočíš do smeru, ktorým sa električka odrhnula do preč…teda si sa otočila do smeru jazdy električky, ktorou si prišla…prejdi kúsok na začiatok zastávky a otoč sa do prava.
    Pozor…zmenili sme pravidlo …otoč sa DO PRAVA.
    Vidíš pred sebou také tučné biele pruhy, opakujúce sa v určitom dĺžkovom pravidle.
    Je to prechod. Sústreď sa.
    Vydaj sa cez prechod…ale prosím, počkaj, kým ti to umožní taký zelený človiečik, ktorý svieti oproti tebe vo výške niečo vyššie ako tvoje oči a je primontovaný na stĺp, kde okrem neho je v tomto kolektíve aj červený človiečik, ktorý ale znamená, že máš stáť.
    Tak Janka, ak sa rozsvieti ten zelený smrad, rezko vykroč v ústrety šťastnému ukončeniu tvojho putovania.
    Teda prešla si na druhú stranu.
    Pozor opäť pravidlo ľavej ruky, pretože sa otočíš do ľava a pred sebou uvidíš prenádherný kostol a veľký.
    Volá sa, že BLUMENTÁL.
    Prejdi k nemu. Budeš musieť prejsť cez cestu zaplnenú pohybujúcimi sa škatuľami na 4-och kolesách, ktorým sa z riti dymí.
    Dávaj si pozor a skús opäť sledovať zeleného panáka. Možno tam bude, ak nie….prejdi, keď uznáš za vhodné, že je najvyšší čas dokázať, že sa nebojíš a postavíš sa odvážne voči tým dym vyfukujúcim škatuliam.
    Hneď ako dokážeš sama sebe, že si odvážna a smelá a nebojíš sa nejakých bielych a iných farebných smrdiacich škatúľ, pomalým krokom sa preúvaj smerom ku vchodu kostola.
    Vravím pomalým krokom…kam utekáš.
    spomaľ. To auto počká, veď ťa predsa nezrazí.
    Nevchádzaj do areálu kostola. To nie je cieľ tvojej cesty. Jemný pootočením do ľavej strany – už sme zase pri ľavom pravidle – sa presúvaj smerom povedľa kostola. Je tam chodník – tak sa volá asfaltom vykladaná ohraničená plocha, ktorá úzko susedí so stenou ohrady areálu kostola.
    Ideš.
    Ideš.
    Ideš.
    Ešte stále ideš.
    Mysli na cieľ svojej cesty.
    Spomaľ.
    Ešte spomaľ. Pomaličky si začni všímať po pravej strane všetky vchodové dvere, ktoré budeš postupne míňať.
    Nie z peňaženky míňať, ale pôjdeš krokom okolo nich. Presný počet dvier, ktoré sa ti popri pravom rameni presunú okolo teba nepoznám.
    Ty však vďaka svojej ženskej intuícii a inteligencii a reálneho rozmýšľania napokon objavíš dvere, nad ktorými je nápis
    Čajovňa u veselého slona.
    Zopakuj prosím tento názov. Správne. Čajovňa u veselého slona.
    Zastav celý svoj pohybujúci sa mechanizmus. Otoč sa do smeru „jazdy“ po pravej strane a tvárou ku dverám.
    Vystrč pravú ruku a jemným stlačením ulož dlaň ruky na kľučku pričom tlak vyvájaš smerom dole.
    Otváraš dvere.
    Priprav sa na huronský smiech, dobrú náladu, výskot a piskot….vrelé uvítanie, srdečné potlapkanie po pleci…
    Prišla si.
    Zvyšok sa dozvieš priamo na mieste.
    Teším sa, že celú cestu zvládneš.
    Držím palčiaky….ale na nohách…lebo na rukách potrebujem.

    Čavííííík Janka.
    JV
    A fičíme si to k ďalšej zastávke.

Zobrazuje sa 1 príspevok (z celkového počtu 1)
  • Musíte byť prihlásený, aby ste mohli odpovedať na túto tému.