[liviap]

moja zlatučká, nežná, krehká a dobručká, ď a k u j e m !!!

Slniečko, neskladaj ani pero z ruky!

Je to nádhera, tie tvoje riadky, ktoré potešia a oslovia dušu …

PS:

[bilka-chvilka]

Anjel
Priletel z neba-a možno ani nie.
Isté je, že mi dal anjelské znamenie.
Nemohol sa už ďalej dívať na mňa zhora,
moje chyby by vraj dostali do kolien každého tvora.

S bezmocnosťou mojej osobe tak vlastnou,
som upierala zrak k anjelovi s otázkou jasnou:
Prečo si si vybral práve mňa?
Pre chudobu tvojej duše-jeho odpoveď znela.

Moja duša trpí chudobou?
Áno a mala by si to prijať s pokorou.
Zbytočne mi kladieš zvedavé otázky,
moje odpovede ti prinesú len ďalšie prekážky.

Si predsa anjel, ktorý má moju dušu strážiť
a všetok čas vo dne i v noci so mnou tráviť.
Moju návštevu by si mala brať ako výstrahu
a nebrať svoj ďalší život na ľahkú váhu.

S týmito slovami mi dal anjel zbohom,
ďalšiu návštevu vraj neplánuje ani náhodou.
Odišiel s tým, že bude moje kroky pozorne strážiť
a ja som si konečne začala svoj život naozaj vážiť.

[stano]

Nikto nepozná cestu,
ktorú pred sebou máš.
Ešte nikto touto cestou nekráčal
a nikto iný touto cestou nepôjde,
pretože je to TVOJA CESTA:
je jedinečná
rovnako ako nepochopiteľný si ty.
Áno ty si úžasný
a tvoj prínos v tomto živote je neopakovateľný a svojský,
je to tvoje „pravé poslanie“.
tak choď svojou cestou,
choď po nej svojim originálnym spôsobom
a nepokúšaj sa byť čo najskôr v cieli,
pretože žiadny cieľ neexistuje.
Cesta je cieľ.
Cieľ je koniec cesty a začiatok novej cesty.
Preto si užívaj svoju cestu,
svoju obdivuhodnú cestu životom.
Dovoľ životu,aby ťa každý deň obdaroval
a keď budeš pripravený,
daj sa viesť vnútorným „majstrom“,
aby si tú neopakovateľnú „melodiu života“
počul a spieval čoraz jasnejšie vo svojom vnútri,
pretože všetko sa deje pre tvoju radosť.
Stvorenie je tu pre teba!
(neznámy autor )

[liviap]

anjelikovi posielam !!!!!!!!!!!!!!!!!

Nádherná báseň!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

PS: Stano, ty sa nezdáš – aj Tvoja báseň sa dotkne vnútra človeka!

[bilka-chvilka]

Nakoľko aj slzy sú súčasťou nášho bytia, jednu báseň som celú venovala špeciálne slze..
Ale samozrejme dúfam, že nikto pri nej slziť nebude

Slza
Slza smútku mi zahmlila pohľad na okolitý svet
a ja som zaostrila videnie cez vlastný sentiment.
Snažím sa ukryť za slzou, no strácam orientáciu v reáli
a make-up sa lúči so svojím pôsobením na tvári.

Slaná príchuť slzy vo mne vyvoláva morskú nemoc,
ktorú pre jej progresívny stav nedokážem premôcť.
So zvyškami jedla, ktoré sa mi v žalúdku dvíha,
pociťujem aj zúfalý nárek duše,
ktorej rovnováha chýba.

Slza dáva zbohom dočasnému bydlisku v oku
a pri odchode mi pohladí líce, zanechajúc na ňom mokrú stopu.
Zrazu-čuduj sa svete, ma pochytí slaná nostalgia
a ja smútim za slzou, ktorá zo mňa tak náhle vypadla.

[liviap]

Slza na tvári je svojim spôsobom tiež čarovná – má mnoho tvárí – radostná, smutná, šťastná, milujúca …..

[bilka-chvilka]

Presne tak, Lívka, ja som síce písala o slze smútku, ale po smútku zväčša príde veselá nálada, takže tá báseň mala vlastne šťastný koniec

[bilka-chvilka]

Dnešný sobotný večer sa bude niesť v znamení barovej úvahy..

Barová úvaha
Sedím v bare a naberám promile,
čas plynie zrazu inak ako minule.
Z letargie vytrhne ma cudzí hlas;
vraj: Čo tak sama, nezájdeme ku mne na privát?

Zrazu precitám, vraciam sa späť do normálu
a neznámemu odporúčam inú dámu.
Dnes nemám chuť na nezáväzný flám,
dnes mám veru celkom iný plán.

Chcem pootvoriť dvierka pevne uzamknuté
a nájsť cestu i kľúč na dno mojej duše.
Stratila som totiž správny smer
a cítim, že ja už vlastne nežijem.

Hrám len v tomto veľkom kolose svoju malú rolu
a milióny ľudí ju spolu so mnou hrajú do úmoru.
Každý chce byť jedinečný-ale ako?
Všetci sme na tom aj tak rovnako.

Pomaly opúšťam bar i ľudí v ňom
a stále hľadám
cestu
životom…

[liviap]

Včera sme si našli cestu k svojim „umeleckým“ priateľom z kurzu kreslenia.
Len tak pri družnom rozhovore sme sa bavili, resetovali, relaxovali a naberali energiu v Cuba cafe pri drinkoch, skvelom červenom víne, podaktorí pri zlatej tequille, miešaných nealko-nápojoch, a ubiehal čas, ako keď padá hviezda.
Hodina bola ako minúta a hneď bola polnoc ….

PS: Milí moji, spomenula som si aj na Vás a na rekondičný pobyt!

[stano]

Kvapky dažďa všedné aj nevšedné.
Zaplnia zvukom zdanlivé ťicho vôkol.
Zem vyprahnutá suchom ich príma a aj ich pomocou dáva možnosť dˇalej žiť
Melodia ktorú tvoria akoby nás strhavala a my sme sa stávali jej súčasťou.
Na chvíľku zabúdame kým v skutočnosti sme.
Začíname vnímať vôňu daždˇa.
Cítime padajúce kvapky,ich dotyk.
Akoby nás volali tancovať,zabudnúť na všedko trápenie a byť na chvýľku šťastným.
Nevadí že zmokneme,je leto,teplo.
Nechávame sa strhnúť túžbou.
Začíname množstvom padnutých kvapiek prímať vôňu daždˇa
Naplňa nás šťastie,radosť z toho že sme.
Ćas pre nás stráca zmysel.
Vzácna chvíľka ktorú sme si stvorili len pre seba.
Dáždˇustáva no spomienka nám zostáva trvalá a kedykoľvek si ju môžme oživiť.
Nazberajme si viac,podobných spomienok v ťaškých chvýľach nám budú oporou.

[liviap]

[bilka-chvilka]

Túto báseň som napísala krátko po tom, ako sa v mojom živote objavila SM-ková súputníčka, zrazu ma opantal práve tento osamotený pocit, ale časom som prišla na to, že SM nie je konečná, ale len prestupná stanica..
A ešte k tej samote-myslím, že ten pocit už zažili viacerí z nás, niekedy sa jednoducho cítime sami bez ohľadu na to, koľko ľudí sa pri nás práve nachádza… Aj preto som sa napriek smutnejšiemu obsahu tejto básne rozhodla, že ju sem zaradím.

Samota
Obzerám sa vôkol seba, no vidím len samotu,
samotu, ktorá začala kraľovať môjmu životu.
Premýšľam, kedy sa so mnou udiala tá zmena?
Kedy som sa začala cítiť tak sama a opustená?
Myšlienky mi blúdia sem a tam,
blúdia však bezcieľne a ja sa v nich utápam.

Tieto pocity z nepochopenia okolitého sveta
u mňa neboli vždy-predtým mi dodávali silu lietať,
mala som chuť meniť zvyky zastarané
a pretvárať nepoznané na poznané.
Zasiahol však osud-nie láska, ako to býva zvykom
a vo vzduchu visela otázka-čo teraz a čo potom?

Odpovede však stále márne hľadám,
tu nepomôžu rady starých mám našim mamám,
tu si musí každý pomôcť sám
a prekonať nechuť voči tmám,
v ktorých som dlhý čas blúdila i ja,
kým mi došlo, že nie samota, ale prázdno v duši ubíja..

[janka1508]

nádherné píš ďalej. už je toho skoro na básnickú zbierku. Neuvažovala si o tom aj niekde inam ako toto fórum uverejniť svoje básne?

[bilka-chvilka]

Jani potešila si ma, som rada, že sa Ti tieto moje dielka páčia, ale akosi som sa nimi ešte nikde neprezentovala, neviem, stále mám pocit, že je ešte treba na tých básňach veľa vylepšovať..Ale naozaj si ma potešila, hneď sa mi napriek zamračenej oblohe rozjasnila nálada

[liviap]

to, čo je už napísané a zverejnené je príliš pekné, aby sa ešte upravovalo!!!
Len píš …
Jedno je určité a isté – tie básne musia čítať aj iní ľudia!
Cmuk

[Autor]

Príspevky