A dobrovoľní nadšenci, inak plnohodnotní pracovníci najlepšej reklamnej agentúry Istropolitana Ogilvy, sa ochotne stretli so mnou – Jaruškou. Bola som to ja, ktorá úprimne zo srdca poprosila, aby som sa opäť mohla obrátiť na týchto skvelých ľudí a vynikajúcich odborníkov. S prosbou – pomôžte s reklamnou kampaňou.
Najprv sme sa úprimne zvítali…po-objímali a vystískali a vyboškávali. Bolo že to radosti…. …a hneď šup a už sme sedeli a komunikovali. Sú to takí milí a úžasní ľudkovia…bolo mi obrovskou radosťou a šťastím, môcť sedieť medzi nimi a … aj ma vypočuli. Zistili sme, že je toho viac, ako som pôvodne zamýšľala. Ale v konečnom dôsledku, títo ľudia vymyslia aj nemožné.
Tá super atmosféra, ktorá sa rinula z týchto ľudí, narážala do mňa a presakovala mojím vedomím. Roztrasená cesta, ktorú som absolvovala príchodom do sídla Istropolitany sa začala rozplývať. Bolo mi zrazu veľmi fantasticky.
Deniska, Tomáško, Dorotka, Mimuša, … bože toto bude neodpustiteľné, pretože zase mám okno v mojej nevychovanej mozgovej kôre…odpustite mi, vy ostatní, ktorých som teraz menom neoslovila, ale týka sa to aj vás, ktorí ste pri tom a budete pri tom… chcela som vám povedať…že som vám zo srdca vďačná…čo viem, že viete, ale my si vás dovoľujeme úprimne pozvať k nám do dielne, kde si na vás pripravíme niečo mňamkovské, pretože “láska” ide cez žalúdok…a takto sa vzájomne dôkladnejšie spoznáme.
